Veronika Rónaiová je ťažiskovou osobnosťou slovenskej hyperrealistickej maľby. V uplynulom desaťročí uvažuje o výstavách ako o vizuálnych archívoch, prostredníctvom ktorých zverejňuje svoju tvorbu. Reaguje na výstavné priestory, vstupuje do ich genia loci obrazovými inštaláciami a kresbovými komentármi.Zohráva určujúcu rolu v predstavení svojej tvorby a formovaní vlastného obrazu. V procese jej tvorby majú významné miesto série malieb Autoidentifikácií, kde sama interpretuje svoje skoršie, už emblematické diela.
Veronika Rónaiová je umelkyňa, ktorej primárne vyjadrovacie médium je tak maľba s kresbou, ako aj konceptuálne ladená inštalácia a práca s archívom. Zatiaľ čo prvých cca dvadsať rokov svojej tvorby sa venovala fotorealisticky ladeným obrazom raz s civilnými, inokedy so symbolickými presahmi, od druhej polovice deväťdesiatych rokov vykročila mimo svet vymedzený iba na maliarske plátno a začala pracovať nielen s priestorom galérie, ale tiež s časopriestorom svojich skorších motívov. Ak už v obrazoch z neskorých 80. rokov sa objevuje princíp koláže, zatiaľ však uplatňovaný vo vnútri obrazu, o desať rokov neskôr sa autorka vrhá aj do akéhosi „rozšíreného poľa“ maľby a kresby a svoje motívy začína duplikovať, replikovať, vrstviť a reinterpretovať v médiu kresby ceruzou či dokonca v mnohovrstevnatom prekresľovaní cez kopírovací papier. S každou ďalšou výstavou potom pracuje autorka komplexnejšie ako s celkovou inštaláciou, ako s jedným uceleným umeleckým dielom, ktorého významy sa rozohrávajú v celku interakcie jednotlivých „exponátov,“ komponentov výstavy.