Klára Bočkayová vstupuje na umeleckú scénu začiatkom 70. rokov 20. storočia ako autorka s vyhraneným záujmom o médium maľby a kresby. Od roku 1974 začína pracovať s privlastnenou banálnou predlohou pochádzajúcou z vidieckych a mestských domácností 19. a prvej polovice 20. storočia (obrusy, dečky, výšivky). Tieto klasické ženské ručné práce používa ako východisko frotáží, ktoré sú ironickou reflexiou postavenia ženy v spoločnosti. Techniku fortáže, vynájdenú v 20. rokoch 20. storočia Maxom Ernstom aplikuje Klára Bočkayová na papier, plátno alebo jemne tkanú bielu látku a na základe vlastných experimentov transformuje do autorskej techniky tzv. fázovanej frotáže.