Igor Kalný (1957-1987) patrí k výrazným autorom domácej neoficiálnej výtvarnej scény konca 70. až záveru 80. rokov minulého storočia. Napriek krátkemu obdobiu jedného desaťročia, ktoré aktívne a naplno venoval tvorbe, zanechal počtom a významom dôležité dedičstvo a živý odkaz, aktuálny aj dnes.
Igor Kalný bol súputníkom o generáciu starších autorov okruhu analytickej tvorby a neskoršej Skupiny A-R (Milan Bočkay, Marián Mudroch, Igor Minárik, Otis Laubert, Dezider Tóth a i.). Stretával sa s českými kolegami (Dalibor Chatrný, Jan Steklík, Václav Stratil), literátmi a organizátormi neoficiálnej kultúry (Oleg Pastier, Ján Budaj, Ráchel Archleb, Jiří Olič, Tomáš Petřivý, Pepo Schottl, František Mikloško, a i.). Režimom podmienenú nemožnosť akademického štúdia nahrádzal intenzívnym objavovaním sveta mimo oficiálnych štruktúr, v epicentre diania vtedajšej živej kultúry, ktoré vyústilo do postupného formulovania vlastného nezameniteľného jazyka. Jeho vyjadrovacím prostriedkom a médiom sa stala univerzálna reč kresby. Využíval ju v rôznych podobách a paradoxných možnostiach: od meditatívnych, až asketicky precízne budovaných vzorcoch kresebných štruktúr, sietí, rastrov a kumulácií pečiatkových kresieb (odkazujúcich k Orwellovej Farme zvierat, ktorej samizdatové vydanie ilustroval), dynamických existenciálnych geometrických záznamoch, cez obkresľovanie každodenných predmetov až po veľkoformátové záznamy vznikajúce obkresľovaním vlastného tela v gestických „telovkách“, na pomedzí akčného umenia a body artu. Je v nich prítomné balansovanie medzi poriadkom a chaosom, konkrétnym a abstraktným, geometrickým a gestickým, telesným a duchovným, známym a nepoznaným.
Názov výstavy 30 + 30 symbolicky odkazuje na 30 rokov života autora a 30 rokov, ktoré v tomto roku uplynú od jeho predčasného odchodu. Je reprezentatívnou sondou do jeho tvorby, pričom zaznamenáva dialóg medzi hrou a existenciálnym napätím, reprezentovaným pečiatkovými kresbami na jednej a gestickými „telovkami“ na druhej strane. Predstavujú špecifický obraz doby s jej absurditou, ktorá zanechala stigmu na autorovej životnej ceste. Tá by nebola kompletná bez Kalného akcií, hudobnej a literárnej tvorby a práci so slovom, v ktorej možno vnímať neuvedomelé, ale predsa prítomné rodinné dedičstvo otca, publicistu Sláva Kalného. Špecifické miesto Igora Kalného na mape novodobých dejín umenia potvrdzuje odborná literatúra, výstavná činnosť, zastúpenie v galerijných zbierkach, udeľovanie Ceny Igora Kalného na Zlínskom salóne mladých, no predovšetkým tvorba samotná, ktorá obstála v čase bez toho, aby stratila na autentickosti a hĺbke posolstva.
Daniela Čarná, kurátorka
Foto: Peter Chvostek
