Milan Bočkay patrí ku kľúčovým osobnostiam slovenského umenia 2. polovice 20. storočia, ktorý svoju tvorbu založil na komplexnom mapovaní problematiky maliarskej ilúzie, pričom v celom svojom diele programovo vychádza z historicky najstaršej umeleckej techniky trompe l´oeil (z franc. očný klam), ktorú používa už od roku 1978. Napriek technickej dokonalosti, ktorou sa jeho práce vyznačujú, ich význam nespočíva len v divácky príťažlivých iluzívnych hrách a vizuálnych trikoch. Autor prostredníctvom tradičných maliarskych materiálov a postupov (plátno, olejová maľba) analyzuje samotné médium maľby ale aj jeho vzťah k iným médiám, napríklad ku kresbe.